Ptolemaios VI.

Ptolemaios VI. Filométor (starogr. Πτολεμαῖος Φιλομήτωρ – „Ptolemaios Milujúci matku“; * máj/jún 186 pred Kr. – † 145 pred Kr.) bol šiesty kráľ a faraón ptolemaiovského Egypta. Vládol s prerušením v rokoch 180 až 145 pred Kr. Historikmi je často považovaný za posledného panovníka starovekého Egypta, počas ktorého vlády bola krajina ešte stále významnou stredomorskou veľmocou.

Ptolemaios VI. Filométor
Faraón a kráľ Egypta
Strieborná tetradrachma s portrétom Ptolemaia VI. (cca 162/161 pred Kr.)
Panovanie
Dynastia	Ptolemaiovci
Panovanie	180 pred Kr. – 164 pred Kr. 163 pred Kr. – 145 pred Kr.
Predchodca	Ptolemaios V.
Nástupca	Ptolemaios VIII. Euergetes II.
Biografické údaje
Narodenie	máj/jún 186 pred Kr. Alexandria
Úmrtie	145 pred Kr. (41 rokov) Sýria
Rodina
Manželka	Kleopatra II.
Otec	Ptolemaios V.
Matka	Kleopatra I.
Odkazy
	Ptolemaios VI. (multimediálne súbory na commons)
Historický portál  Biografický portál

Jeho panovanie bolo charakterizované neustálymi vonkajšími konfliktmi so Seleukovskou ríšou o nadvládu nad Sýriou a vnútroštátnym mocenským bojom s jeho mladším bratom, neskorším kráľom Ptolemaiom VIII. Počas šiestej sýrskej vojny (170 – 168 pred Kr.) bol Egypt dvakrát napadnutý seleukovskými vojskami a Ptolemaios VI. bol nakrátko zosadený. Na trón sa vrátil v roku 163 pred Kr. po ľudovom povstaní v Alexandrii.

V druhej fáze svojej vlády úspešne zasahoval do vnútorných pomerov Seleukovskej ríše podporou rôznych uchádzačov o trón, čím vyvolal dlhotrvajúcu občiansku vojnu u svojich susedov. Svoj život zavŕšil v roku 145 pred Kr. víťazstvom v bitke pri Oinoparase, po ktorej ovládol Sýriu aj Egypt, no tri dni po boji podľahol zraneniam, ktoré utrpel pri páde z koňa.

Pôvod a mladosť

Zlatý prsteň s vyobrazením Ptolemaia VI. s helenistickým diadémom.

Ptolemaios VI. bol najstarším synom kráľa Ptolemaia V. a Kleopatry I. Narodil sa v roku 186 pred Kr., pravdepodobne v máji alebo júni. Jeho narodenie bolo úzko späté s náboženským kultom, čo odráža aj jeho Horovo meno, v ktorom je označovaný za „dvojča žijúceho býka Ápisa“. Mal dvoch súrodencov: sestru Kleopatru II. a mladšieho brata Ptolemaia VIII.

Jeho otec sa snažil budovať princovu prestíž nielen v Egypte, ale v celom gréckom svete. Napríklad v roku 182 pred Kr. nechal v princovom mene zapísať záprah do súťaží na Panathenajských hrách. Koniec vlády Ptolemaia V. bol však poznačený rozvratom po porážke v piatej sýrskej vojne, kedy Egypt stratil územia v Koilé Syrii a Judei. Na dvore v Alexandrii súperili dve frakcie – jedna volala po odvete a znovuzískaní prestíže, druhá varovala pred nákladmi na militarizáciu ríše. Ptolemaios V. náhle zomrel v septembri 180 pred Kr. vo veku 30 rokov, pričom neskoršie pramene naznačujú, že mohol byť otrávený svojimi dvoranmi práve kvôli týmto rozporom.

Prvá vláda (180 – 164 pred Kr.)

Obdobie regentstva

Ptolemaios VI. bol korunovaný ako šesťročný. V prvých rokoch (180 – 176 pred Kr.) vládla ako spoluregentka jeho matka Kleopatra I. Na dokumentoch z tohto obdobia bolo jej meno uvádzané pred menom syna a mince boli razené pod ich spoločnou autoritou. Vďaka svojmu seleukovskému pôvodu Kleopatra I. úspešne presadzovala mierovú politiku voči svojim príbuzným v Sýrii.

Po jej smrti (pravdepodobne koncom roka 176 pred Kr.) prevzali správu štátu jej blízki spolupracovníci – eunuch Eulaios (kráľov tútora) a bývalý sýrsky otrok Lenaios, ktorý mal na starosti kráľovské financie. Obaja sa snažili posilniť svoju moc zdôrazňovaním kráľovskej dôstojnosti mladého panovníka.

V roku 175 pred Kr. zinscenovali svadbu Ptolemaia VI. s jeho sestrou Kleopatrou II., čím nadviazali na staroegyptské tradície. Pár bol začlenený do ptolemaiovského dynastického kultu ako Theoi Filometores („Bohovia milujúci matku“), čo bola pocta zosnulej Kleopatre I. V egyptskom náboženskom kontexte tento titul evokoval vzťah boha Hora k jeho matke Isis. Keďže obaja manželia boli v tom čase ešte deťmi, manželstvo bolo konzumované až o niekoľko rokov neskôr; počas života mali spolu najmenej štyri deti.

Šiesta sýrska vojna (170 – 168 pred Kr.)

Busta seleukovského kráľa Antiocha IV.

Relatívny pokoj so Seleukovskou ríšou skončil po smrti Ptolemaiovho strýka Seleuka IV. v roku 175 pred Kr. Na trón nastúpil jeho brat Antiochos IV. Epifanes, čo posilnilo vojnovú frakciu na ptolemaiovskom dvore. Regenti Eulaios a Lenaios, zbavení mierového vplyvu zosnulej Kleopatry I., začali pripravovať vojenskú odvetu. Vhodný moment videli v roku 171 pred Kr., kedy bol Rím plne zamestnaný treťou macedónskou vojnou a nemohol zasahovať do egyptských záležitostí.

V októbri 170 pred Kr. bol mladší brat Ptolemaios VIII. vyhlásený za spoluregenta a v celom Egypte bol vyhlásený začiatok novej éry spoločnej vlády súrodencov. Krátko nato oslávil vtedy šestnásťročný Ptolemaios VI. svoje oficiálne dosiahnutie dospelosti (obrad anakleteria), čím sa formálne ujal moci, hoci faktickú správu štátu si ponechali jeho poručníci.

Vojna vypukla začiatkom roka 169 pred Kr. Ptolemaiovská armáda vyrazila z hraničnej pevnosti Pelusion s cieľom vtrhnúť do Palestíny, no Seleukovci ju v bitke na Sinaji drvivo porazili. Antiochos IV. následne obsadil strategické Pelusion a postúpil hlboko do delty Nílu. Porážka viedla k štátnemu prevratu v Alexandrii – regentov zvrhli generáli Komanos a Kineas. Ptolemaios VI. sa pokúsil s Antiochom vyjednávať, čo viedlo k dohode, ktorá z neho fakticky urobila seleukovského vazala.

Obyvatelia Alexandrie dohodu odmietli, vyvolali nepokoje a za jediného kráľa vyhlásili mladšieho brata Ptolemaia VIII. Antiochos IV. neúspešne obliehal Alexandriu a v septembri 169 pred Kr. sa z Egypta stiahol, pričom Ptolemaia VI. ponechal ako bábkového vládcu v Memfise. Ptolemaios VI. sa však vzápätí s bratom a sestrou zmieril a vrátil sa do hlavného mesta.

Na jar 168 pred Kr. vpadol Antiochos IV. do Egypta druhýkrát, v Memfise sa nechal korunovať za egyptského kráľa a opäť postupoval na Alexandriu. Ptolemaiovci sa v núdzi obrátili na Rím. Zásah prišiel v meste Eleusis pri Alexandrii, kde rímsky vyslanec Gaius Popillius Laenas nakreslil okolo seleukovského kráľa v piesku kruh a prikázal mu, aby z Egypta odišiel skôr, než z neho vystúpi. Antiochos, vedomý si sily rímskych légií, ustúpil a vojna skončila.

Vnútorné nepokoje a vyhnanstvo (168 – 164 pred Kr.)

Spoločná vláda dvoch bratov a sestry pokračovala aj po vojne, no prestíž dynastie bola po drvivej porážke vážne poškodená. Medzi Ptolemaiom VI. a jeho mladším bratom vznikla trvalá trhlina, ktorú sa snažili zneužiť ambiciózni dvorania.

V roku 165 pred Kr. sa vplyvný dvoran egyptského pôvodu, Dionýzios Petosarápis, pokúsil o prevrat. Rozšíril v Alexandrii správu, že Ptolemaios VI. plánuje vraždu svojho brata. Kráľovi sa však podarilo brata presvedčiť o svojej nevine a obaja sa spoločne ukázali na štadióne, čím upokojili dav. Dionýzios ušiel a podnietil vzbury v regióne Fajjúm. Súčasne vypuklo ďalšie povstanie v Hornom Egypte, ktoré Ptolemaios VI. potlačil až po tvrdom obliehaní mesta Panopolis.

Vojnové roky zdevastovali poľnohospodárstvo. Mnoho fariem ostalo opustených, čo ohrozovalo kráľovské príjmy. V roku 165 pred Kr. vydali Ptolemaiovci dekrét o poľnohospodárstve, ktorým nútili roľníkov obrábať pôdu, čo vyvolalo vlnu protestov. Na správu skonfiškovaného a opusteného majetku bol vytvorený špeciálny úrad – Idios Logos.

Koncom roka 164 pred Kr. sa Ptolemaiovi VIII. podarilo svojho staršieho brata aj so sestrou Kleopatrou II. vyhnať z krajiny. Ptolemaios VI. hľadal pomoc v Ríme. Do mesta dorazil v zúboženom stave, sprevádzaný len eunuchom a tromi sluhami. Podľa dobových svedectiev žil v Ríme vo veľmi skromných podmienkach v podnájme u istého maliara, kým čakal na prijatie v senáte. Následne sa presunul na Cyprus, ktorý stále ostával pod jeho kontrolou.

Druhá vláda (163 – 145 pred Kr.)

V lete 163 pred Kr. vypuklo v Alexandrii povstanie proti tyranskej vláde mladšieho brata. Ptolemaios VIII. bol vyhnaný a ľud povolal Ptolemaia VI. späť na trón. Bratia nakoniec uzavreli dohodu o rozdelení ríše: Ptolemaios VI. a Kleopatra II. vládli v Egypte a na Cypre, zatiaľ čo mladší brat dostal pod správu Kyrenaiku.

Tento systém spoluvlády manželského páru sa stal normou pre zvyšok ptolemaiovskej dynastie. Návrat na trón bol potvrdený amnestiou pre povstalcov a slávnostnou návštevou kráľovského páru v Memfise počas osláv egyptského nového roka.

Konflikty s bratom a zasahovanie v Sýrii

Minca s podobizňou Ptolemaia VIII.

Ptolemaios VIII. sa neuspokojil s vládou v Kyrenaike a v roku 162 pred Kr. presvedčil rímsky senát, že rozdelenie ríše je nespravodlivé a mal by získať aj Cyprus. Ptolemaios VI. však pomocou obratnej diplomacie a prieťahov odmietal ostrov vydať. Keď v roku 154 pred Kr. Ptolemaios VIII. prežil pokus o atentát, z ktorého obvinil brata, Rím mu poslal na pomoc vojsko. Ptolemaios VI. však brata vojensky porazil pri meste Lapethos na Cypre. Namiesto popravy mu však preukázal nečakanú milosť – ponechal mu Kyrenaiku a sľúbil mu ruku svojej dcéry Kleopatry They, čím opäť stabilizoval dynastické vzťahy.

V tom istom období začal Ptolemaios VI. aktívne zasahovať do vnútorných sporov Seleukovskej ríše. Najprv podporil útek Démétria I. z Ríma, no neskôr, keď sa ich záujmy rozišli, začal podporovať nového uchádzača o trón, Alexandra Balasa. Ich spojenectvo bolo v roku 150 pred Kr. spečatené svadbou Alexandra Balasa s kráľovou dcérou Kleopatrou Theou v meste Ptolemais Akko.

Triumf a smrť v Sýrii (145 pred Kr.)

Minca Démétria II. Níkátora

V roku 145 pred Kr. vtrhol Ptolemaios VI. do Sýrie s veľkým vojskom, oficiálne na podporu Alexandra Balasa. Po odhalení sprisahania proti svojej osobe, ktoré zosnoval Alexandrov kancelár, však Ptolemaios VI. dramaticky zmenil strany. Svoju dcéru Kleopatru Theu nechal rozviesť a vydal ju za nového seleukovského uchádzača Démétria II.

Obyvatelia Antiochie ho následne vyhlásili za „kráľa Ázie“. Ptolemaios VI. bol tak na krátky čas korunovaný za vládcu oboch ríš – Egypta aj Sýrie. Z obavy pred reakciou Ríma sa však titulu seleukovského kráľa vzdal a uspokojil sa s anexiou Koilé Sýrie.

Rozhodujúci stret s Alexandrom Balasom sa odohral pri rieke Oinoparas. Ptolemaios VI. zvíťazil a Alexandrova uťatá hlava mu bola prinesená ako trofej. Počas bitky však kráľ spadol z koňa a utrpel ťažké zranenie hlavy. O tri dni neskôr, práve vo chvíli svojho najväčšieho politického triumfu, zraneniam podľahol. Po jeho smrti sa egyptské vojská zo Sýrie stiahli a moci v Egypte sa po krátkom chaose opäť chopil jeho brat Ptolemaios VIII.

Nástupníctvo a rodina

Ptolemaios VI. sa počas vlády snažil zabezpečiť nástupníctvo pre svojich synov. Jeho najstarší syn Ptolemaios Eupatór bol od roku 152 pred Kr. spoluvládcom, no ešte v tom istom roku zomrel. Po kráľovej smrti v Sýrii mal na trón nastúpiť jeho mladší, vtedy len sedemročný syn Ptolemaios VII. Neos Filopatór, ktorého však krátko nato nechal zavraždiť jeho strýko Ptolemaios VIII. pri svojom návrate k moci.

Vnútorná politika a náboženstvo

Faraónska ideológia a egyptské kulty

Hlava sochy Ptolemaia VI. ako faraóna, nájdená v mori pri ostrove Aigina.

Ptolemaios VI. pokračoval v tradícii svojich predchodcov a plne prijal úlohu egyptského faraóna. Udržiaval úzke vzťahy s vplyvným kňazstvom, najmä s kultom boha Ptaha a posvätného býka Apisa v Memfise. Kráľovský pár pravidelne navštevoval Memfis počas osláv egyptského nového roka, pričom kráľ osobne vykonával rituálne obety v chráme Serapeion.

V lete 161 pred Kr. zvolal Ptolemaios VI. synodu všetkých egyptských kňazov, aby vydali dekrét (zachovaný na fragmente stély CG 22184), ktorý kňazstvu udeľoval daňové úľavy a ďalšie výhody výmenou za kultické pocty kráľovskému páru v chrámoch. Významným činom bolo potvrdenie grantu z roku 157 pred Kr., ktorým kráľ venoval všetky daňové príjmy z oblasti Dodekaschoinos (dolná Núbia) chrámu bohyne Isis na ostrove Filai.

Z hľadiska architektúry sa za jeho vlády začala výstavba monumentálnych chrámových komplexov, ktoré dodnes patria k najlepšie zachovaným pamiatkam ptolemaiovskej éry. Ide najmä o započatie prác na chráme v Kom Ombo a rozšírenie stavieb na Filai. Reliéfy s jeho kartušou sa nachádzajú aj v chráme bohyne Hathor v Esne a v komplexe Dér el-Medína.

Vzťah k židovskej komunite

Historik Flavius Iosephus vyzdvihuje osobitný záujem Ptolemaia VI. o blaho Židov v Egypte. Počas jeho vlády v 60. rokoch 2. storočia pred Kr. prišla do Egypta veľká vlna židovských prisťahovalcov, ktorí utekali pred makabejskými vojnami v Judei. Viedol ich Onias IV., syn zosadeného veľkňaza.

Ptolemaios VI. im povolil usadiť sa v Leontopolise (dnešný Tell al-Jahudija), kde si so súhlasom kráľa postavili vlastný chrám (Oniov chrám), čím vzniklo dôležité náboženské a vojenské centrum verné Ptolemaiovcom. Onias sám získal vysokú vojenskú hodnosť a jeho rodina sa stala vplyvnou súčasťou kráľovského dvora. Predpokladá sa, že práve za vlády Ptolemaia VI. získala židovská komunita v Alexandrii vlastnú samosprávu (tzv. politeuma) na čele s etnarchom.

Vzťahy s Núbiou

Stéla Ptolemaia VI. na ostrove Filai, zaznamenávajúca pridelenie daňových príjmov chrámu bohyne Eset.

V priebehu 60. a 50. rokov 2. storočia pred Kr. Ptolemaios VI. obnovil ptolemaiovskú kontrolu nad severnou časťou Núbie (oblasť medzi prvým a druhým nílskym kataraktom), ktorá bola bohatá na zlaté bane. Tento úspech je výrazne propagovaný v chráme bohyne Isis na ostrove Filai, kde dekorácie na prvom pylóne zdôrazňujú ptolemaiovský nárok na vládu nad celou Núbiou.

Na zabezpečenie tejto strategickej oblasti založil správca Horného Egypta, Boéthos, dve nové mestá pomenované na počesť kráľovského páru – Filometris a Kleopatra. Nápisy dokladajú, že v tomto období kmeňoví náčelníci z Núbie pravidelne odvádzali tribút do ptolemaiovskej pokladnice.

Manželstvo a potomstvo

Ptolemaios VI. a jeho sestra-manželka Kleopatra II. mali spolu pravdepodobne päť detí:

Meno	Obrázok	Narodený	Úmrtie	Poznámka
Ptolemaios Eupatór		166 pred Kr.	152 pred Kr.	Krátko spoluvládca so svojím otcom v roku 152 pred Kr.
Kleopatra Thea		cca 164 pred Kr.	121 pred Kr.	Manželka seleukovských kráľov Alexandra Balasa, Démétria II. a Antiocha VII. Neskôr vládnuca kráľovná Sýrie.
Kleopatra III.		cca 160 – 155 pred Kr.	101 pred Kr.	Manželka svojho strýka Ptolemaia VIII., neskôr spoluvládkyňa so svojimi synmi.
Ptolemaios VII. Neos Filopatór		cca 152 pred Kr.	143 – 131 pred Kr.	Následník trónu, ktorého neskôr nechal odstrániť jeho strýko Ptolemaios VIII.
Berenika		160. roky pred Kr.	pred 133 pred Kr.	Jej príslušnosť k dynastii je niektorými historikmi spochybňovaná; mala byť zasnúbená s pergamským kráľom Attalom III.

Galéria

• 
  Interiér chrámu na ostrove Filai (litografia z roku 1821).
• 
  Kom Ombo: Ptolemaios VI. s manželkou Kleopatrou II. pred bohmi Ré, Montuom a Sobkom.
• 
  Ptolemaios VI. a Kleopatra II. prinášajú obety bohyniam Hathor a Amunovi.

Literatúra

• ADKINS, Lesley; ADKINS, Roy A. Starověké Řecko. Praha : Slovart, 2011. ISBN 978-80-7391-580-3.
• WELLNER, Luděk Václav. Ptolemaiovci: Z makedonských hor na trůn faraonů. Praha : Epocha, 2011. ISBN 978-80-7425-070-5.
• HÖLBL, Günther. A History of the Ptolemaic Empire. London : Routledge, 2001. ISBN 0-415-20145-4.
• WILKINSON, Toby. The Rise and Fall of Ancient Egypt. New York : Random House, 2010. ISBN 978-0-679-60429-7.
• GRAINGER, John D. The Syrian Wars. Leiden : Brill, 2010. ISBN 978-90-04-18050-5.

„32.“ dynastia (ptolemaiovská)
##	Zaužívané meno		Oficiálne mená [trónne • vlastné • Horovo]	Obdobie vlády
01	Ptolemaios I. Soter	Πτολεμαῖος Σωτήρ	Setepenre‑meriamon; Cheperkare‑setepenamon • Ptulemis/Ptolemaios • Verpechti‑nesukeni	305–285
02	Ptolemaios II. Filadelfos	Πτολεμαῖος Φιλάδελφος	Veserka(en)re‑meriamon • Ptulemis/Ptolemaios • Hunukeni	285–246
03	Ptolemaios III. Euergetes	Πτολεμαῖος Εὐεργέτης	Iuaenneceruisenui-setepenre‑sechemanchenamon • Ptulemis/Ptolemaios‑anchdžet‑meriptah • ?	246–221
04	Ptolemaios IV. Filopator	Πτολεμαῖος Φιλοπάτωρ	Iuaenneceruiperui‑setepenptah-veserkare‑sechemanchenamon • Ptulemis/Ptolemaios‑anchdžet‑merieset • ?	221–205
05	Ptolemaios V. Epifanes	Πτολεμαῖος Ἐπιφανής	Iuaenneceruimerit‑setepenptah-veserkare‑sechemanchenamon • Ptulemis/Ptolemaios‑anchdžet‑meriptah • ?	205–180
06	Ptolemaios VI. Filometor	Πτολεμαῖος Φιλομήτωρ	Iuaenneceruiperui-setepenptahcheper(en)re‑irimaatenamonre • Ptulemis/Ptolemaios‑anchdžet‑meriptah • ?	180–164, 163–145
07	Ptolemaios VII. Neos Filopator	Πτολεμαῖος Νέος Φιλοπάτωρ		145
08	Ptolemaios VIII. Euergetes II. (Fyskon)	Πτολεμαῖος Εὐεργέτης, Φύσκων	Iuaencruiperui‑setepenpth-irmaatre‑sechemanchamon • Ptulemis/Ptolemaios‑anchdžet‑meriptah • ?	170–163, 145–116
09	Ptolemaios IX. Soter II. (Lathyros)	Πτολεμαῖος Σωτήρ, Λάθυρος	Iuaennecermenechneceretmetetmutsenedžet-setepenptaḥ‑veserkare‑sechemanchenamon • Ptulemis/Ptolemaios‑anchdžet‑meriptah • ?	116–107, 88–81
10	Bereniké III. (Kleopatra Bereniké)	Βερενίκη		81–80
11	Ptolemaios X. Alexandros I.	Πτολεμαῖος Ἀλέξανδρος	Iuaenneceruimenechuisaetre-setepenptaḥ‑irmaatre‑senenanchenamon • Ptulemis/Ptolemaios‑dženefaleksentres-anchdžet‑meriptah • ?	107–88
12	Ptolemaios XI. Alexandros II.	Πτολεμαῖος Ἀλέξανδρος	Iuaenpanecernehem‑setepenptah-irmaatenre‑sechemanchamon • Ptulemis/Ptolemaios‑anchdžet‑meriptaheset • ?	80
13	Ptolemaios XII. Neos Dionysos (Auletos)	Πτολεμαῖος Νέος Διόνυσος Θεός Φιλοπάτωρ Θεός Φιλάδελφος, Αὐλητής	Iuaenpanecernehem-setepenptah‑irmaatenre‑sechemanchamon • Ptulemis/Ptolemaios‑anchdžet‑meriptaheset • ?	80–58, 55–51
14	Bereniké IV.	Βερενίκη		58–55
15	Kleopatra VII. Filopator	Κλεοπάτρα Φιλοπάτωρ	? • Kliupadreta/Kleopatra; Kleupader/Kleopatra‑neceret‑mer(et)ites • Ver(et)‑neb(et)neferu‑achetseh; Verettutenites	51–30
16	Ptolemaios XIII. Theos Filopator I.	Πτολεμαῖος Θεός Φιλοπάτωρ	? • Ptulemis/Ptolemaios • ?	51–47
17	Ptolemaios XIV. Theos Filopator II.	Πτολεμαῖος Θεός Φιλοπάτωρ	? • Ptulemis/Ptolemaios • ?	47–44
18	Ptolemaios XV. Kaisarion	Πτολεμαῖος Φιλοπάτωρ Φιλομήτωρ Καῖσαρ, Καισαρίων	Iua(en)panecernetinehem‑setepenptah-irmaatre‑sechemanchenamon • Ptulemis/Ptolemaios‑džedtunef-keiseres-anchdžet‑meriptaheset • ?	44–30