britof
Slovene
editEtymology
editFrom Middle High German vrīthof.
Pronunciation
editNoun
editbrȋtof m inan
Declension
edit| Masculine inan., hard o-stem | |||
|---|---|---|---|
| nom. sing. | brítof | ||
| gen. sing. | brítofa | ||
| singular | dual | plural | |
| nominative (imenovȃlnik) |
brítof | brítofa | brítofi |
| genitive (rodȋlnik) |
brítofa | brítofov | brítofov |
| dative (dajȃlnik) |
brítofu | brítofoma | brítofom |
| accusative (tožȋlnik) |
brítof | brítofa | brítofe |
| locative (mẹ̑stnik) |
brítofu | brítofih | brítofih |
| instrumental (orọ̑dnik) |
brítofom | brítofoma | brítofi |