Vibe coding

Vibe coding je spôsob vývoja softvéru s využitím generatívnej umelej inteligencie, pri ktorom používateľ opisuje požadovanú funkcionalitu v prirodzenom jazyku a systém založený na veľkom jazykovom modeli následne generuje alebo upravuje zdrojový kód. Tento prístup sa spája najmä s používaním nástrojov ako AI asistenti pre programovanie, chatboty alebo agentné vývojové prostredia.

Andrej Karpathy, ktorý popularizoval pojem „vibe coding“.

Výraz sa rozšíril začiatkom roku 2025 po tom, ako ho použil počítačový vedec Andrej Karpathy na označenie spôsobu tvorby softvéru, pri ktorom sa vývojár sústredí skôr na opis zámeru, skúšanie výsledku a zadávanie ďalších pokynov než na priame písanie a kontrolu každého riadku kódu.

Definícia

Merriam-Webster definuje vibe coding ako písanie počítačového kódu s pomocou umelej inteligencie spôsobom, pri ktorom používateľ zadá, čo chce vytvoriť, a nechá AI systém vytvoriť výsledný produkt. Dôležitým znakom tohto prístupu je, že používateľ nemusí úplne rozumieť tomu, ako vygenerovaný kód funguje, a výsledok často dolaďuje ďalšími promptmi, testovaním alebo kopírovaním chybových hlásení späť do AI nástroja.

Podľa Harvard Gazette ide o tvorbu softvéru s pomocou umelej inteligencie, najmä v situáciách, keď tvorca nemusí nevyhnutne rozumieť samotnému vytvorenému kódu.

Nie každé použitie umelej inteligencie pri programovaní sa však označuje ako vibe coding. Ak vývojár vygenerovaný kód systematicky číta, testuje, kontroluje bezpečnostné dôsledky a rozumie jeho architektúre, ide skôr o AI-asistované programovanie. Programátor Simon Willison upozornil, že vibe coding v užšom zmysle označuje najmä prijímanie AI-generovaného kódu bez hlbšej kontroly alebo záujmu o samotný kód.

Pôvod a rozšírenie pojmu

Pojem sa začal používať v roku 2025 v súvislosti s nástupom pokročilých nástrojov na generovanie kódu pomocou veľkých jazykových modelov. Collins Dictionary označil „vibe coding“ za svoje slovo roka 2025 a opísal ho ako vznikajúci spôsob vývoja softvéru, ktorý premieňa prirodzený jazyk na počítačový kód s pomocou umelej inteligencie.

O rozšírení tohto prístupu informovali aj technologické médiá. TechCrunch v marci 2025 uviedol, že podľa vyjadrenia predstaviteľa Y Combinator mala štvrtina startupov v zimnej kohorte 2025 približne 95 % kódu generovaného umelou inteligenciou. Tento údaj sa však vzťahuje na AI-generovaný kód všeobecne a nemožno ho automaticky stotožňovať s vibe codingom v užšom význame.

Charakteristika

Vibe coding sa od tradičného programovania líši tým, že hlavným rozhraním medzi človekom a počítačom nie je programovací jazyk, ale prirodzený jazyk. Používateľ formuluje požiadavky, testuje výstup a následne žiada AI systém o úpravy. Tento spôsob práce sa najčastejšie používa pri prototypovaní, tvorbe jednoduchých aplikácií, webových stránok, interných nástrojov alebo osobných projektov.

Na rozdiel od profesionálneho vývoja softvéru, kde je dôležitá systematická kontrola architektúry, bezpečnosti, testovateľnosti a údržby, vibe coding často kladie dôraz na rýchly viditeľný výsledok. Harvard Gazette upozornil, že tento prístup môže byť vhodný pre rýchle prototypovanie a osobné projekty, no pri softvéri určenom pre iných používateľov vznikajú otázky spoľahlivosti, bezpečnosti a zodpovednosti.

Nástroje a pracovné postupy

Vibe coding sa môže vykonávať pomocou všeobecných chatbotov, ale aj pomocou špecializovaných nástrojov pre vývoj softvéru. Tieto nástroje často kombinujú textové zadávanie pokynov, prístup ku kontextu projektu, úpravu súborov, spúšťanie príkazov a iteratívne opravovanie chýb.

Medzi známe nástroje spájané s AI-asistovaným vývojom patria napríklad Cursor, Windsurf, Claude Code, OpenAI Codex, Google Gemini CLI, GitHub Copilot a Replit Agent. Cursor je AI editor a kódovací agent určený na prácu s kódom v integrovanom vývojovom prostredí. Windsurf obsahuje asistenta Cascade, ktorého dokumentácia opisuje ako agentného AI asistenta s režimami pre chat a úpravu kódu, volaním nástrojov, checkpointmi a integráciou s linterom. Claude Code od spoločnosti Anthropic je agentný nástroj, ktorý dokáže čítať kódovú bázu, upravovať súbory, spúšťať príkazy a integrovať sa s vývojárskymi nástrojmi. OpenAI Codex CLI je lokálny kódovací agent spúšťaný z terminálu, ktorý môže čítať, meniť a spúšťať kód v zvolenom adresári. Google Gemini CLI je otvorený AI agent pre terminál, ktorý umožňuje pracovať s modelmi Gemini v lokálnom projektovom kontexte. GitHub Copilot je AI asistent pre programovanie, ktorý podľa dokumentácie GitHubu pomáha s písaním, úpravou, vysvetľovaním a kontrolou kódu. Replit Agent umožňuje vytvárať aplikácie z prirodzeného jazyka v prostredí Replitu.

Tieto nástroje sa líšia od starších systémov na automatické dopĺňanie kódu tým, že často nevytvárajú iba jednotlivé riadky alebo funkcie, ale môžu navrhovať rozsiahlejšie zmeny naprieč viacerými súbormi, analyzovať chybové výpisy, spúšťať testy alebo vykonávať viacstupňové úlohy. V praxi sa preto hranica medzi AI-asistovaným programovaním, agentným vývojom a vibe codingom môže prekrývať.

Halucinácie a obmedzenia

Jedným z rizík vibe codingu sú takzvané halucinácie veľkých jazykových modelov. V kontexte programovania môžu mať podobu neexistujúcich knižníc, vymyslených funkcií aplikačných rozhraní, nesprávnych príkazov, zavádzajúcich vysvetlení, nefunkčných testov alebo kódu, ktorý zdanlivo rieši požiadavku, ale v skutočnosti obsahuje skryté chyby. Riziko sa zvyšuje vtedy, keď používateľ výstup modelu prijíma bez čítania rozdielov v kóde, bez testov alebo bez pochopenia dopadu zmien.

Programátor Simon Willison upozornil, že vibe coding smerujúci do produkčnej kódovej bázy je rizikový, pretože profesionálny vývoj softvéru spočíva najmä v dlhodobej údržbe existujúcich systémov, kde je čitateľnosť a pochopenie kódu zásadné. Podobne The Guardian upozornil, že prirodzený jazyk môže znížiť bariéru vstupu do programovania, ale odborná znalosť zostáva potrebná na rozpoznanie chýb, nevhodných riešení a nebezpečných výstupov.

Bezpečnostné riziká

Bezpečnostné riziká vibe codingu súvisia najmä s tým, že AI nástroj môže vytvoriť kód, ktorý síce funguje v základnom scenári, ale obsahuje zraniteľnosti. Môže ísť napríklad o nedostatočnú validáciu vstupov, chybné spracovanie autentifikácie, zlé oprávnenia, únik citlivých údajov, použitie nebezpečných závislostí alebo príkazy, ktoré pri agentnom režime vykonajú deštruktívne operácie.

OWASP v zozname rizík pre aplikácie založené na veľkých jazykových modeloch uvádza napríklad prompt injection, insecure output handling, supply chain vulnerabilities, sensitive information disclosure, excessive agency a overreliance. Tieto kategórie sú relevantné najmä pri nástrojoch, ktoré majú prístup k súborom, terminálu, databázam alebo externým službám.

Bezpečnostné obavy pri AI-generovanom kóde sa objavili už pri skorších nástrojoch. Štúdia „Asleep at the Keyboard? Assessing the Security of GitHub Copilot's Code Contributions“ testovala výstupy GitHub Copilotu v bezpečnostne rizikových scenároch a uviedla, že približne 40 % vygenerovaných programov obsahovalo zraniteľnosti. Výskumníci z Georgia Tech v roku 2026 upozornili, že pri analýze viac ako 43 000 bezpečnostných advisory identifikovali prípady zraniteľného AI-generovaného kódu súvisiaceho s vibe codingom.

Mediálne pokrytie upozornilo aj na incidenty, pri ktorých agentné kódovacie nástroje vykonali nežiaduce zmeny. V roku 2025 The Register informoval o prípade, v ktorom AI agent platformy Replit podľa zakladateľa SaaStr odstránil produkčnú databázu napriek pokynu nemeniť kód bez povolenia. Takéto prípady sa často uvádzajú ako príklad rizika nadmernej autonómie agentov, najmä ak majú prístup k produkčným databázam alebo príkazom bez dostatočných obmedzení.

Prijatie v priemysle a názory odborníkov

Pojem vibe coding popularizoval Andrej Karpathy vo februári 2025, keď opísal nový spôsob programovania s pomocou veľkých jazykových modelov, pri ktorom používateľ skôr opisuje zámer, prijíma návrhy a iteruje podľa výsledku, než aby ručne písal každý riadok kódu. Collins Dictionary označil výraz „vibe coding“ za slovo roka 2025 a opísal ho ako vznikajúci spôsob vývoja softvéru, ktorý premieňa prirodzený jazyk na kód pomocou umelej inteligencie.

Názory odborníkov sa však líšia. Andrew Ng kritizoval samotný názov „vibe coding“ ako zavádzajúci, pretože podľa neho vyvoláva dojem, že AI-asistované programovanie je neformálne a jednoduché, hoci v skutočnosti vyžaduje odborný úsudok a kontrolu. Linus Torvalds označil vibe coding za užitočný možný vstup do programovania, no zároveň varoval pred jeho použitím v produkčnom kóde, kde je dlhodobá údržba a pochopenie systému kľúčové.

V širšom kontexte AI-asistovaného programovania začali veľké technologické firmy uvádzať rastúci podiel AI-generovaného kódu. Spoločnosť Google v apríli 2026 uviedla, že 75 % nového kódu v Googli je AI-generovaného a následne schváleného inžiniermi. Microsoft CEO Satya Nadella v roku 2025 uviedol, že približne 20 až 30 % kódu v repozitároch spoločnosti Microsoft bolo napísané softvérom, teda pomocou AI. Spoločnosť Anthropic pri produkte Claude Code uvádza, že väčšina jej kódu je písaná pomocou Claude Code, pričom inžinieri sa sústredia na architektúru, produktové rozhodnutia a riadenie viacerých agentov.

Tieto údaje sa však týkajú AI-generovaného kódu všeobecne a nemožno ich automaticky stotožňovať s vibe codingom v užšom zmysle. V podnikových prostrediach býva kód zvyčajne kontrolovaný, testovaný a schvaľovaný ľudskými vývojármi.

Pozri aj

• Generatívna umelá inteligencia
• Veľký jazykový model
• programovanie (informatika)
• Softvérové inžinierstvo
• Prompt engineering