Peder
Peder (v minulosti Pedrov, maď. Péder)[5] je obec na Slovensku v okrese Košice-okolie v Košickom kraji.
| Peder | ||
| obec | ||
 Reformovaný kostol | ||
|
||
| Štát |  Slovensko | |
|---|---|---|
| Kraj | Košický kraj | |
| Okres | Košice-okolie | |
| Región | Abov | |
| Nadmorská výška | 182 m n. m. | |
| Súradnice | 48°34′47″S 20°57′08″V / 48,579722°S 20,952222°V | |
| Rozloha | 11,28 km² (1 128 ha) [1] | |
| Obyvateľstvo | 380 (31. 12. 2025) [2] | |
| Hustota | 33,69 obyv./km² | |
| Prvá pís. zmienka | 1275 | |
| Starosta | Jozef Holečko[3] (nezávislý) | |
| PSČ | 044 05 (pošta Janík) | |
| ŠÚJ | 521868 | |
| EČV (do r. 2022) | KS | |
| Tel. predvoľba | +421-55 | |
| Adresa obecného úradu |
Peder 117, 044 05 Janík | |
| E-mailová adresa | ocupeder@post.sk | |
| Telefón | (055) 460 20 48 | |
  Poloha obce na Slovensku
| ||
 Interaktívna mapa obce | ||
| Wikimedia Commons: Peder | ||
| Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | ||
| Freemap Slovakia: mapa | ||
| OpenStreetMap: mapa | ||
| Portály, ktorých súčasťou je táto stránka: | ||
Demonym: Pederčan[4] | ||
Polohopis
upraviťObec je situovaná v západnej časti Košickej kotliny, na náplavovom kuželi rieky Bodva. Stred obce leží na nížine v nadmorskej výške 182 metrov nad morom, no časť katastrálneho územia sa nachádza na abovskej časti Bodvianskej pahorkatiny. Najnižší bod katastrálneho územia leží vo výške 180 m nad morom, najvyšší bod je vo výške 272 m nad morom. Maďarská štátna hranica je od obce vzdialená asi 3 kilometre. Leží asi 5 kilometrov juhozápadne od Moldavy nad Bodvou.
Vodné toky
upraviťUlice
upraviťObec pozostáva z ôsmich ulíc, z toho tri sú slepé. Hlavnú komunikačnú líniu tvorí cesta III. triedy 050177, ktorá vedie cez obec v smere východ - západ. Ulice nie sú pomenované.
Výzor ulíc je daný charakterom zástavby, pričom prevažnú časť domov tvoria stavby postavené pred a tesne po druhej svetovej vojne. Niektoré sedliacke domy a zemepanské kúrie sú aj dnes v takmer pôvodnom stave. Siluetu obce pri pohľade z diaľky vytvárajú kostoly rímskokatolíckej a reformovanej cirkvi, juhovýchodnému okraju obce dominuje hydroglóbus v areáli PD. Vidiecky kolorit obce dokresľuje orechová alej tiahnúca sa na južnom a juhozápadnom okraji obce a ulicou v strede obce (severo - južný smer). Dominantou obce je gaštan rastúci na školskom dvore.
Dejiny
upraviťPrvá písomná zmienka o Pederi pochádza z roku 1275, kde sa obec spomína pod názvom Pudur. V roku 1317 sa už spomína aj miestny kostol. Postupne sa vyvinuli dve obce - Malý a Veľký Peder, ktoré neskôr splynuli do jedného celku. Peder bol istý čas aj sídlom slúžnovského okresu. V uhorskom geografickom lexikóne z roku 1851 sa obec spomína ako maďarsko-nemecká so 799 obyvateľmi[6]. Štatistika z roku 1910 vykazovala už len 388 obyvateľov prevažne maďarskej národnosti[7].
Po prvej svetovej vojne pripadla obec na základe Trianonskej mierovej zmluvy Česko-Slovenskej republike. V medzivojnovom období niesla obec istý čas poslovenčený názov Pedrov, no od roku 1927 sa vrátila k pôvodnému názvu Péder[5]. V novembri 1938 po Viedenskej arbitráži pripadla obec Maďarsku, no po druhej svetovej vojne bola opätovne pričlenená k ČSR. V roku 1948 došlo k zmene názvu vypustením dĺžňa na Peder[5].
Obyvateľstvo
upraviťPodľa sčítania obyvateľov z roku 2001 žilo v Pederi 382 obyvateľov, z toho bolo 310 maďarskej, 43 slovenskej, 1 českej a 28 inej národnosti.
Kultúra a zaujímavosti
upraviťPamiatky
upraviť- Reformovaný kostol, dvojloďová románska stavba s pravouhlym ukončením presbytéria a predstavanou vežou z druhej polovice 13. storočia. Nachádza sa uprostred obce, obklopený zástavbou. Z románskeho obdobia pochádza okrem obvodových múrov aj východné okno v presbytériu. Od 16. storočia je kostol protestantský. Miestna tradícia hovorí, že interiér obsahoval stredovekú výmaľbu, ktorá však mala byť zoškrabaná v roku 1858. V 19. storočí bola pristavaná veža s ihlancovou helmicou. Kostol prešiel čiastočnou obnovou v roku 2008.[8]
- Rímskokatolícky kostol Mena Panny Márie, jednoduchá jednoloďová stavba s polygonálne ukončeným presbytériom a predstavanou vežou z roku 1928. Kostol má hladké fasády, oktogonálna veža je ukončená ihlancom.
- Nyormárkayovská kúria, jednopodlažná stavba na pôdoryse obdĺžnika s valbovou strechou. Okná majú šambrány s klenákmi. Kúria sa nachádza v centrálnej časti obce, neďaleko školy a autobusovej zastávky.
- Vendéghyovská kúria, v súčasnosti v súkromných rukách. Objekt leží v severozápadnej časti obce.
Referencie
upraviť- ↑ Hustota obyvateľstva – obce [om7014rr] : Rozloha (Štvorcový meter) [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, rev. 2026-03-31, [cit. 2026-04-01]. Dostupné online.
- ↑ Počet obyvateľov podľa pohlavia – obce (ročne) [om7101rr] [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, rev. 2026-03-31, [cit. 2026-04-01]. Dostupné online.
- ↑ Voľby do orgánov samosprávy obcí 2022 : Zoznam zvolených starostov [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, 2022-10-30. Dostupné online.
- ↑ JÚĽŠ. Pederčan v slovníkoch JÚĽŠ [online]. Bratislava: Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra SAV. Dostupné online.
- 1 2 3 MAJTÁN, Milan. Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997). Bratislava : [s.n.], 1998.
- ↑ FÉNYES, Elek. Magyarország Geographiai Szótára. Pest : [s.n.], 1851. (po maďarsky)
- ↑ Sčítanie obyvateľov v krajinách uhorskej svätej koruny v roku 1910. Budapešť : Uhorský kráľovský štatistický úrad, 1912. (po maďarsky)
- ↑ Peder [online]. Apsida.sk. Dostupné online.
Zdroje
upraviť- Turistická mapa 136. Volovské vrchy - Košice. Harmanec : Vojenský kartografický ústav, a.s., 2010. ISBN 978-80-8042-585-2.
Iné projekty
upraviť
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Peder
Externé odkazy
upraviť- Oficiálny web
- Apsida.sk- profil románskeho kostola