Oktetové pravidlo
Oktetové pravidlo je empirické pravidlo, podľa ktorého neprechodné prvky prejavujú snahu obklopiť sa vo svojej valenčnej vrstve ôsmimi elektrónmi. Takéto usporiadanie elektrónov sa označuje ako elektrónový oktet[1] alebo len oktet. Keď túto konfiguráciu dosiahnu, napr. vďaka vytvoreniu väzby, ionizácii alebo pridaniu elektrónu, možno takýto atóm považovať za stabilnú. To taktiež vysvetľuje nízku reaktívnosť vzácnych plynov (s výnimkou hélia), ktoré majú v základnom stave stálu oktetovú elektrónovú konfiguráciu.[2]
Obdobou oktetu elektrónov pre atómy je pre aromatické zlúčeniny sextet π-elektrónov[3] (teda 6 π-elektrónov, resp. 4n+2 π-elektrónov, podľa Hückelovho pravidla[4]).
Pravidlo po prvýkrát sformuloval nemecký fyzikálny chemik Richard Abegg v roku 1904.[5]
Výnimky
upraviťOktetové pravidlo neplatí pre prvky 1., 2. a 13. skupiny. V prípade s-prvkov (1. a 2. skupina) je to kvôli iónovej povahe väzieb, u trielov je prekážkou nemožnosť tvoriť viac než tri kovalentné väzby. Ďalšou výnimkou sú prvky od tretej periódy vyššie, ktoré sú schopné vďaka d- a f-orbitálom tvoriť viac než štyri kovalentné väzby, čo vedie k dosiahnutiu väčšieho počtu elektrónov vo valenčnej vrstve než osem.
Referencie
upraviť- ↑ elektrónový oktet. In: HORECKÝ, Ján. Terminológia anorganickej a fyzikálnej chémie. Bratislava : Vydavateľstvo SAV, 1956. S. 76.
- ↑ vzácne plyny. In: BÍNA, Jaroslav. Malá encyklopédia chémie. 3. vyd. Bratislava : Obzor, 1981. S. 706.
- ↑ aromatické systémy. In: BÍNA, Jaroslav. Malá encyklopédia chémie. 3. vyd. Bratislava : Obzor, 1981. S. 115.
- ↑ Hückelovo pravidlo aromatickosti. In: BÍNA, Jaroslav. Malá encyklopédia chémie. 3. vyd. Bratislava : Obzor, 1981. S. 301.
- ↑ ABEGG, R.. Die Valenz und das periodische System. Versuch einer Theorie der Molekularverbindungen. Zeitschrift für Anorganische Chemie, 1904, s. 330–380. Dostupné online. DOI: 10.1002/zaac.19040390125.
 |
Tento článok týkajúci sa chémie je zatiaľ „výhonok“. Pomôž Wikipédii tým, že ho doplníš a rozšíriš. |