Okrajové more

V širšom zmysle sa ako okrajové more označuje more ako opak (otvoreného) oceánu, t. j. do pojmu okrajové more sú zahrnuté aj vnútorné moria, pozri more.

Okrajové more je more, ktoré na istom úseku prilieha ku kontinentu (je teda na okraji oceánu) a na zvyšnom úseku je od ostatného svetového oceánu oddelené len ostrovmi, polostrovom (prípadne dvoma polostrovmi) či podmorským prahom. V mnohých textoch sa do okrajových morí zahŕňajú aj tzv. medziostrovné moria, t. j. moria zo všetkých strán obklopené ostrovmi (napr. Jávske more). V niektorých textoch sa do okrajových morí zahŕňajú aj tzv. otvorené okrajové moria, t. j. moria, ktoré od svetového oceánu nie sú oddelené žiadnou fyzickou bariérou; tieto sa alternatívne klasifikujú ako veľké zálivy. Okrajové more (vrátane medziostrovného mora) je opakom pojmu vnútorné more.

Severné more je okrajové more Atlantického oceánu. Grónske a Barentsovo more sú okrajové moria Severného ľadového oceánu. Nórske more je v závislosti od autora okrajové more buď Atlantického oceánu alebo Severného ľadového oceánu. Baltské more nie okrajové more, ale vnútorné more.

Príklady okrajových morí (bez medziostrovných morí):

• Barentsovo more
• Beringovo more
• Čukotské more
• Japonské more
• Juhočínske more
• Karibské more
• Koralové more
• Ochotské more
• Severné more

Charakteristika

Na rozdiel od vnútorných morí majú okrajové moria morské prúdy spôsobené morskými vetrami. Salinitou a systémom morských prúdov sa nelíši od zvyšku oceánu ku ktorému patrí. Mnoho okrajových morí je ohraničených ostrovnými oblúkmi, ktoré boli vytvorené subdukciou jednej oceánskej platne pod druhú.

Zdroj

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Okrajové moře na českej Wikipédii. - týka sa len kapitoly Charakteristika