Lesnovska reka (bulh. Лесновска река, doslovne Lesnovská rieka) je srednogorská rieka v Sofijskej oblasti a v oblasti Sofia v juhozápadnom Bulharsku.[1][2][3][4]

Lesnovska reka
Лесновска река
rieka
Lesnovska reka pri dedine Negovan
Štát Bulharsko Bulharsko
Región Sofijská oblasť,
oblasť Sofia
Zdrojnica Ichtimanska Sredna gora
 - poloha severné úpätie vrchu Goľama Ikuna
 - výška 1 167 m
 - súradnice 42°33′15″S 23°52′50″V / 42,5542°S 23,8806°V / 42.5542; 23.8806
Ústie rieka Iskăr
 - poloha 1,6 km severozápadne od dediny Svetovračene
 - výška 510 m
 - súradnice 42°47′27″S 23°21′46″V / 42,7908°S 23,3628°V / 42.7908; 23.3628
Dĺžka 65,2 km
Povodie 1 096 km² (109 600 ha)
Prietok Čelopečene
 - priemerný 4,7 /s
 - minimálny 0,1 /s
Wikimedia Commons: Lesnovska River
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:

Je pravým prítokom rieky Iskăr.[3][4][1]

Iné názvy

upraviť

Na hornej časti toku sa rieka nazýva aj Lopušna (bulh. Лопушна).[4][2][1][3] Na dolnom toku sa pre Lesnovskú rieku používa aj názov Stari Iskăr (bulh. Стари Искър, doslovne Starý Iskăr),[3] keďže v sofijskej štvrti Čelopečene sa rieka vlieva do bývalého koryta tejto rieky.[2]

Priebeh toku

upraviť

Lesnovská rieka pramení pod názvom Lopušna[2][4][1][3] v severnom úpätí vrchu Goľama Ikuna 1 221 m n. m.,[4][1][3] ktorý je najvyšším bodom horského hrebeňa Belica v Ichtimanskej Srednej gore (časť pohoria Sredna gora)[2][4][1][3] v nadmorskej výške 1 167 m n. m..[4]

Most cez rieku pred vjazdom do dediny Čepinci

Po dedinu Golema Rakovica tečie severozápadným smerom hlbokou zalesnenou dolinou. Potom rieka preteká priehradou Ogňanovo, po výstupe z priehrady tečie smerom na západ a vstupuje na územie Sofijskej kotliny.[4][1][3] Pri dedine Ravno Pole sa Lesnovská rieka opäť stáča na severozápad[4] a cez Sofijskú kotlinu tečie týmto smerom[2][3] širokým a plochým korytom.[3]

Na území stoličného okresu tečie Lesnovska reka najskôr cez územie dediny Dolni Bogrov, neskôr okolo hutníckeho závodu Kremikovci,[2] cez sofijskú štvrť Čelopečene, kde sa jej koryto spája s bývalým korytom rieky Stari Iskăr.[4][2] Následne rieka tečie popri dedinách Čepinci a Negovan.[2][1]

Lesnovská rieka sa vlieva do rieky Iskăr,[4][2] ktorej je pravým prítokom[4][1] približne 1,6 kilometra severozápadne[4] od dediny Svetovračene[2][4] v nadmorskej výške 510 m n. m..[4]

Lesnovská rieka je dlhá 65,2 km.[2][1][3] Ide o pravý prítok rieky Iskăr.[4][3]

Rieka odvodňuje územie o rozlohe 1 096 km²,[4][1][3] čo predstavuje 12,7 % povodia rieky Iskăr.[4] Povodie Lesnovskej rieky pokrýva celú východnú polovicu Sofijskej kotliny.[4]

Priemerný ročný prietok dosahuje hodnoty[4][3] 4,7 m³/s v sofijskej štvrti Čelopečene[4] 3,49 m³/s pri ústí.[3] Minimálny prietok sa zvykne pohybovať v hodnotách 0,1  0,25 m³/s, pričom tieto hodnoty boli zaznamenané na hornom a strednom toku rieky.[3] Najvodnatejšou je rieka v období aprílajúna. Najmenej vody v nej tečie v priebehu augustaoktóbra.[4] Priemerná ročná teploty vody v rieke dosahuje hodnoty 8,6 °C (merané v stanici Dolni Bogrov).[3]

V Sofijskej kotline je koryto rieky od dediny Doganovo až po ústie upravené ochrannými hrádzami.[4] Celkovo je tok rieky korigovaný na dĺžke 17 kilometrov.[3]

Prítoky

upraviť

Do Lesnovskej rieky sa vlieva viacero riek. Medzi najvýznamnejšie patria:[4][3]

Pohľad na rieku pri dedine Čepinci
  • Ľavé prítoky: Treska,[4] Bukovnik (nevlieva sa priamo do rieky, ale do priehrady Ogňanovo), Umniška reka nevlieva sa priamo do rieky, ale do priehrady Ogňanovo)[4] a Gabra[4][3]

Využitie

upraviť

Voda z rieky sa hospodársky využíva predovšetkým na zavlažovanie polí, kde sa pestuje zelenina.[1] Nad dedinou Ogňanovo sa na rieke nachádza rovnomenná priehrada,[2][4] ktorej vody sa využívajú na zavlažovanie Sofijskej kotliny.[4]

Obývané miesta

upraviť

Na toku rieky (alebo v jeho blízkosti) sa nachádzajú dve mestá (Sofia a Elin Pelin) a sedem dedín.[4] V Sofijskej oblasti rieka preteká okresom Elin Pelin a obývanými miestami Golema Rakovica, Ogňanovo, Doganovo,[1][4] Elin Pelin[4] a Ravno pole.[1][4] V oblasti Sofia Lesnovská rieka preteká obývanými miestami Dolni Bogrov, Sofia (konkrétne štvrťou Čelopečene),[4][2] Čepinci a Negovan.[4][2][1]

Galéria

upraviť

Referencie

upraviť
  1. 1 2 3 4 5 6 7 8 9 10 11 12 13 14 15 KIRADŽIEV, Svetlin. Enciklopedičen geografski rečnik na Bălgarija. Sofia : Izdatelstvo "Iztok  Zapad", 2013. 624 s. ISBN 978-619-152-142-5. S. 316.
  2. 1 2 3 4 5 6 7 8 9 10 11 12 13 14 15 KADIJSKA, Taňa; BLAŽEVA, Elena; SAVOVA, Mariana. Enciklopedija Sofija. Sofia : Bălgarska akademija na naukite  Naučnoinformacionen centăr „Bălgarska enciklopedija“, 2017. 416 s. ISBN 978-954-8104-36-4. S. 196.
  3. 1 2 3 4 5 6 7 8 9 10 11 12 13 14 15 16 17 18 19 20 21 22 23 24 KOLEKTÍV AUTOROV. Goľama enciklopedija „Bălgarija“. Tom. 7. KRU  MOM. Sofia : Bălgarska akademija na naukite  Naučnoinformacionen centăr „Bălgarska enciklopedija“, 2012. ISBN 978-954-8104-29-6. S. 2589.
  4. 1 2 3 4 5 6 7 8 9 10 11 12 13 14 15 16 17 18 19 20 21 22 23 24 25 26 27 28 29 30 31 32 33 34 35 36 37 38 39 MIČEV Nikolaj; MICHAJLOV, Cvetko; VAPCAROV, Ivan; KIRADŽIEV, Svetlin. Geografski rečnik na Bălgarija. Sofia : Izdatelstvo "Nauka i izkuzstvo", 1980. 564 s. ISBN 9532672611 Chybné ISBN. S. 285.

Iné projekty

upraviť