Gallova kronika
Gesta principum Polonorum (slovensky Činy poľských kniežat, prípadne Kronika a činy poľských kniežat a vládcov) sú súborom stredovekých piesní o činoch venovaných životu a činom poľského kniežaťa Boleslava III. Krivoústeho, jeho predkom a Poľskému kráľovstvu pred a počas jeho vlády.
| Činy poľských kniežat | |
|---|---|
| Gesta principum Polonorum | |
 Prvá stránka Gesta principum Polonorum (Codex Zamoyscianus uložený v Poľskej národnej knižnici) | |
|
| |
| Autor | Gallus Anonymus |
| Pôvodný jazyk | latinčina |
| Krajina vydania | Poľské kráľovstvo |
| Dátum 1. vydania originálu | 1112 – 1118 |
| Literárne obdobie | stredoveká literatúra |
| Literárny žáner | kronika |
Pôvodný text bol spísaný niekedy medzi rokmi 1112 až 1118, pričom dodnes sa dochoval v troch rukopisoch a v dvoch odlišných podaniach. Za autora, hoci je text anonymný, je považovaný istý Gallus Anonymus, ktorý býva spájaný s kláštorom v Saint-Gilles, prípadne s inými miestami v západnej Európe.
Táto kronika je jedným z najstarších dokumentov venovaných poľskej histórii a zároveň ponúka aj jedinečné poňatie európskych dejín z východoeurópskeho pohľadu, čím dopĺňa poňatie západných a juhoeurópskych kronikárov.
| „ | Či si Boleslav (Chrabrý) nepodrobil Moravu i Čechy a nezískal v Prahe kniežací stolec a neprenechal ho svojim zástupcom? Či sám častejšie v boji nepremohol Uhrov a nepripojil celú ich zem siahajúcu až k Dunaju k svojmu panstvu? | “ |
| – [1]:31 | ||
| „ | Keď Kazimír dospel a ujal sa vlády, obávali sa zlovolníci, že by sa mohol mstiť za bezprávie spáchané na svojej matke, povstali proti nemu a vyhnali ho do Uhorska. V tom čase vládol v Uhorsku svätý Štefan a len vtedy ich obracal na vieru vyhrážkami i lichôtkami. S Čechmi, najväčšími nepriateľmi Poliakov, udržiaval mier a priateľstvo a kým žil, neprepustil Kazimíra na slobodu. Keď odišiel z onoho sveta, obdržal uhorský trón Peter Benátčan.
Tohto Petra tiež Česi požiadali, aby nepúšťal Kazimíra na slobodu, ak si chce s nimi uchovať priateľstvo zdedené po predkoch. Z titulu kráľovskej hodnosti im vraj odpovedal: "ak by starý zákon predpisoval, že uhorský kráľ má byť žalárnikom českého kniežaťa, učiním, čo žiadate. |
“ |
| – [1]:47 | ||
| „ | (Poľské knieža) Boleslav tiež vyhnal vlastnými silami z Uhorska kráľa Šalamúna a na trón dosadil Ladislava, ktorý vynikal vysokou postavou tak, ako oplýval zbožnosťou. Ten Ladislav bol od detstva vychovávaný v Poľsku a čo sa týka zvykov a spôsobu života, stal sa z neho takmer Poliak.
Uhorsko vraj nikdy predtým takého kráľa nemalo, ani lány zeme už po ňom tak úrodné neboli. |
“ |
| – [1]:53 | ||
Referencie
upraviť- 1 2 3 ANONYMUS, Gallus. Kroniky a činy polských knížat a vládců. 1. vyd. Praha : Argo, 2009. 162 s. ISBN 978-80-257-0206-2.
Ďalšia literatúra
upraviť- 164. POĽSKÁ KRONIKA Tzv. GALLA. In: KUZMÍK, Jozef. Slovník starovekých a stredovekých autorov, prameňov a knižných skriptorov so slovenskými vzťahmi. Vyd. 1. Martin : Matica slovenská, 1983. 608 s. (Dokumentácia.) S. 251 – 252.