Bod je bezrozmerný základný geometrický útvar.

Znázornenie bodu A v priestore pomocou znaku +.

Značenie

upraviť

Bod sa v geometrii podľa všeobecného úzu označuje veľkým tlačeným písmenom latinskej abecedy v základnom typografickom reze písma a graficky sa najčastejšie znázorňuje znakom plus alebo znakom krát , ktoré tvarom pripomínajú prienik dvoch priamok. Takto sa označujú hlavne samostatne stojace body. Menej často, napríklad ako bod, v ktorom sa dotýkajú priamky a iné geometrické objekty, sa používa ako znak bodu malý kruh alebo .

Algebrický zápis

upraviť

Algebricky je každý bod pevne určený súradnicami, kde je rozmer priestoru, v ktorom sa nachádza. Napríklad v trojrozmernom priestore je bod pevne daný troma súradnicami, v dvojrozmernom priestore je bod určený dvoma súradnicami.

Vlastnosti

upraviť

Všetky geometrické útvary sú definované ako množina bodov.

Bod môžeme tiež považovať za úsečku s nulovou dĺžkou.

Bod v euklidovskej geometrii

upraviť

V euklidovskom priestore (bod), ktorý je bezrozmerný a bezsúradnicový, vypĺňa bod celý takýto priestor.

V priestore (priamka) je bod definovaný jednou súradnicou , ktorá môže mať zápornú, nulovú alebo kladnú hodnotu v intervale. Priestor je rozdelený bodom so súradnicou na dve časti, kladnú a zápornú. Vzdialenosť dvoch bodov je potom

.

V priestore (rovina) je bod definovaný usporiadanou množinou dvoch súradníc a , ktoré môžu nadobúdať záporné, nulové alebo kladné hodnoty v intervale . Priestor je rozdelený x-ovou a y-ovou osou na štyri časti, kvadranty I. až IV. Vzdialenosť dvoch bodov je potom

.

V priestore (objem) je bod definovaný usporiadanou množinou troch súradníc , a , ktoré môžu nadobúdať záporné, nulové alebo kladné hodnoty v intervale . Priestor je rozdelený rovinami na osem častí, oktanty I. až VIII. Vzdialenosť dvoch bodov je potom

.

Pre priestory sa bod definuje analogicky ako v predchádzajúcich rozmeroch.

Pozri aj

upraviť